Tvárou v tvár energetickej kríze padlo na pôde Európskej únie rozhodnutie o zastropovaní nadmerných ziskov energetických spoločností. Podľa Únie má toto rozhodnutie dopomôcť k lepšej finančnej pomoci najviac zasiahnutým odvetviam a domácnostiam, ktoré najviac trpia kvôli vysokým cenám energií. Príjmové stropy sa však vzťahujú na príjmy zo všetkých zmluvných jednaní, vrátane PPA kontraktov. Existujú preto obavy, že by príjmové stropy mohli destabilizovať energetický trh a znevýhodniť výrobcov obnoviteľných zdrojov. Členské štáty majú navyše možnosť ešte znížiť strop z univerzálnych 180 EUR/MWh čo vnáša do sektoru OZE ešte väčšiu investičnú neistotu. Môže preto dôjsť k značnému poklesu výstavby OZE v období, kedy ich členské štáty EÚ bytostne potrebujú. Prvou krajinou, ktorá znížila príjmový strop pre OZE, sa stalo Grécko, ktoré navrhlo strop až na 85 EUR/MWh.
V utorok 16. apríla 2024 si za jeden stôl sadli zástupcovia ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy, firiem a asociácií pôsobiacich v energetike, aby spoločne prediskutovali očakávania a plány Slovenska na ceste k uhlíkovej neutralite.
Po niekoľkých mesiacoch odkladov a rokovaní schválil Európsky parlament návrh znenia zákona o obnove prírody. Cieľom zákona je zvrátiť stratu biodiverzity a zmenu klímy vplyvom ľudských zásahov do prírody a prirodzeného prostredia živočíchov.