Veterná energia zažije tento rok rekordný prírastok, spotrebiteľom v EÚ pomôže ušetriť 100 mld. eur

SAPI
15. 06. 2023



V Bratislave 15. júna 2023

TLAČOVÁ SPRÁVA

Veterná energia zažije tento rok rekordný prírastok, spotrebiteľom v EÚ pomôže ušetriť 100 mld. eur

V Bratislave 15. júna 2023

TLAČOVÁ SPRÁVA

Veterná energia zažije tento rok rekordný prírastok, spotrebiteľom v EÚ pomôže ušetriť 100 mld. eur

Po útlme spôsobenom pandémiou COVID-19 očakáva Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v tomto roku vo svete rekordný rast nových výrobných kapacít na báze obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Pevninské veterné elektrárne vykážu tento rok vôbec historicky najvyšší prírastok, pričom IEA odhaduje, že vďaka novým inštalovaným fotovoltickým a veterným elektrárňam ušetria spotrebitelia v Európskej únii za roky 2021 – 2023 až 100 mld. eur.

Vôbec s historicky najvyšším prírastkom počíta IEA v prípade pevninských veterných elektrární. Pribudnúť by malo tento rok až 107 GW výkonu, pričom hlavným impulzom pre ich rozvoj napríklad v EÚ bolo zjednodušenie povoľovacích procesov. Podľa IEA za posledných 18 mesiacov, od vypuknutia vojny na Ukrajine a s tým súvisiacej energetickej krízy, urobili krajiny EÚ viac zmien v povoľovaní ako za posledných 10 rokov.

Potrebu urýchlenia rozvoja veternej energetiky pripomína aj Svetový deň vetra, ktorý pripadá práve na dnešný deň, 15. jún. „Práve na Slovensku, ktoré má, bohužiaľ, iba 5 veterných elektrární, sú aj takéto symbolické dni dôležité pre naštartovanie zmien v prístupe k veternej energii,“ upozorňuje J. Lacko. Analýzy IEA napríklad poukazujú na to, že veterné elektrárne, spolu s fotovoltickými, významne prispeli k tlmeniu rastu cien elektriny počas uplynulej energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine.

Podľa IEA by napríklad veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ v roku 2022, kedy dosahovali rekordné úrovne až 550 EUR/MWh, boli bez obnoviteľných zdrojov ešte o 8 % vyššie. V rokoch 2021 – 2023 podľa medzinárodnej agentúry ušetria spotrebiteľom v EÚ, a teda aj na Slovensku až 100 mld. eur. „Nižšie ceny pre domácnosti, firmy, mestá na Slovensku, ale aj inde vo svete sú jedným z dôležitých benefitov veterných elektrární, ako aj ostatných obnoviteľných zdrojov,“ dodáva J. Lacko.

Tempo investícií práve do veternej energetiky podľa J. Lacka potvrdzuje, že svetová energetika sa v čoraz vyššej miere bude spoliehať na tento zelený domáci zdroj. Slovensko by preto malo podľa SAPI čo najskôr zrealizovať tento rok sľubované zmeny v povoľovacích procesoch. Ide aj o dôležitý signál pre výrobcov technológií veterných elektrární, s ktorými rokujú o dodávkach investori pripravujúci projekty na Slovensku.

Bez jasného signálu zo strany štátu majú investori ťažšiu pozíciu pri rezervácii technológií pre svoje projekty. „Dnes si výrobcovia veterných elektrární, vzhľadom na vysoký dopyt súvisiaci s rekordným rozvojom veternej energetiky, môžu vyberať, komu prisľúbia dodávku. Logicky preferujú investorov z krajín, kde sú povoľovacie procesy projektov z časového hľadiska predvídateľné,“ upozorňuje J. Lacko.

Veterná energetika, spolu s ďalšími OZE, bude aj pre Slovensko v najbližších rokoch kľúčovým faktorom pre tvorbu nových pracovných miest. „Podľa vyjadrení predstaviteľov Ministerstva hospodárstva SR deklarujú viacerí investori, napríklad aj z oblasti výroby batérií, ako jednu z podmienok pre svoju investíciu, a teda aj tvorbu pracovných miest, požiadavku na dostatok zelenej energie,“ upozorňuje J. Lacko. Investorom, ktorí môžu priniesť tisícky pracovných miest, pritom nestačí iba nízkozuhlíková energia, ktorú im vďaka jadrovým elektrárňam vie Slovensko ponúknuť, ale požadujú dodávky elektriny konkrétne z OZE.

Ako dodáva J. Lacko, Slovensko má dobré podmienky pre naplnenie týchto podmienok aj vďaka potenciálu výroby elektriny z veternej energie. V súčasnosti členovia SAPI pripravujú projekty viac ako 200 veterných elektrární, bariérou pre ich realizáciu však stále zostávajú platné povoľovacie procesy. „Už len odhadované investície vo výške 1,4 miliardy eur do samotných veterných elektrární môžu byť spolu s ostatnými benefitmi z oblasti ekológie, pozitívneho vplyvu na ceny elektriny, energetickej bezpečnosti či tvorby pracovných miest významným impulzom pre celé Slovensko,“ vysvetľuje J. Lacko.

 

Kontakty pre médiá:

 

Ján Lacko                                                                                              Peter Marčan

Člen Výkonného výboru SAPI                                                         PR agentúra ReputationN

Jan.lacko@sapi.sk                                                                              marcan@reputationn.sk

+421 917 840 357                                                                              +421 910 984 243

 

 

  Pevninské veterné elektrárne vykážu tento rok vôbec historicky najvyšší prírastok, pričom IEA odhaduje, že vďaka novým inštalovaným fotovoltickým a veterným elektrárňam ušetria spotrebitelia v Európskej únii za roky 2021 – 2023 až 100 mld. eur.

Vôbec s historicky najvyšším prírastkom počíta IEA v prípade pevninských veterných elektrární. Pribudnúť by malo tento rok až 107 GW výkonu, pričom hlavným impulzom pre ich rozvoj napríklad v EÚ bolo zjednodušenie povoľovacích procesov. Podľa IEA za posledných 18 mesiacov, od vypuknutia vojny na Ukrajine a s tým súvisiacej energetickej krízy, urobili krajiny EÚ viac zmien v povoľovaní ako za posledných 10 rokov.

Potrebu urýchlenia rozvoja veternej energetiky pripomína aj Svetový deň vetra, ktorý pripadá práve na dnešný deň, 15. jún. „Práve na Slovensku, ktoré má, bohužiaľ, iba 5 veterných elektrární, sú aj takéto symbolické dni dôležité pre naštartovanie zmien v prístupe k veternej energii,“ upozorňuje J. Lacko. Analýzy IEA napríklad poukazujú na to, že veterné elektrárne, spolu s fotovoltickými, významne prispeli k tlmeniu rastu cien elektriny počas uplynulej energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine.

Podľa IEA by napríklad veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ v roku 2022, kedy dosahovali rekordné úrovne až 550 EUR/MWh, boli bez obnoviteľných zdrojov ešte o 8 % vyššie. V rokoch 2021 – 2023 podľa medzinárodnej agentúry ušetria spotrebiteľom v EÚ, a teda aj na Slovensku až 100 mld. eur. „Nižšie ceny pre domácnosti, firmy, mestá na Slovensku, ale aj inde vo svete sú jedným z dôležitých benefitov veterných elektrární, ako aj ostatných obnoviteľných zdrojov,“ dodáva J. Lacko.

Tempo investícií práve do veternej energetiky podľa J. Lacka potvrdzuje, že svetová energetika sa v čoraz vyššej miere bude spoliehať na tento zelený domáci zdroj. Slovensko by preto malo podľa SAPI čo najskôr zrealizovať tento rok sľubované zmeny v povoľovacích procesoch. Ide aj o dôležitý signál pre výrobcov technológií veterných elektrární, s ktorými rokujú o dodávkach investori pripravujúci projekty na Slovensku.

Bez jasného signálu zo strany štátu majú investori ťažšiu pozíciu pri rezervácii technológií pre svoje projekty. „Dnes si výrobcovia veterných elektrární, vzhľadom na vysoký dopyt súvisiaci s rekordným rozvojom veternej energetiky, môžu vyberať, komu prisľúbia dodávku. Logicky preferujú investorov z krajín, kde sú povoľovacie procesy projektov z časového hľadiska predvídateľné,“ upozorňuje J. Lacko.

Veterná energetika, spolu s ďalšími OZE, bude aj pre Slovensko v najbližších rokoch kľúčovým faktorom pre tvorbu nových pracovných miest. „Podľa vyjadrení predstaviteľov Ministerstva hospodárstva SR deklarujú viacerí investori, napríklad aj z oblasti výroby batérií, ako jednu z podmienok pre svoju investíciu, a teda aj tvorbu pracovných miest, požiadavku na dostatok zelenej energie,“ upozorňuje J. Lacko. Investorom, ktorí môžu priniesť tisícky pracovných miest, pritom nestačí iba nízkozuhlíková energia, ktorú im vďaka jadrovým elektrárňam vie Slovensko ponúknuť, ale požadujú dodávky elektriny konkrétne z OZE.

Ako dodáva J. Lacko, Slovensko má dobré podmienky pre naplnenie týchto podmienok aj vďaka potenciálu výroby elektriny z veternej energie. V súčasnosti členovia SAPI pripravujú projekty viac ako 200 veterných elektrární, bariérou pre ich realizáciu však stále zostávajú platné povoľovacie procesy. „Už len odhadované investície vo výške 1,4 miliardy eur do samotných veterných elektrární môžu byť spolu s ostatnými benefitmi z oblasti ekológie, pozitívneho vplyvu na ceny elektriny, energetickej bezpečnosti či tvorby pracovných miest významným impulzom pre celé Slovensko,“ vysvetľuje J. Lacko.

 

Kontakty pre médiá:

 

Ján Lacko                                                                                              Peter Marčan

Člen Výkonného výboru SAPI                                                         PR agentúra ReputationN

Jan.lacko@sapi.sk                                                                              marcan@reputationn.sk

+421 917 840 357                                                                              +421 910 984 243

 

 

 

Komentáre

Súvisiace

Zaberajú veterné parky príliš veľa miesta? Ukazuje sa, že to nemusí byť úplne pravda

Pri projektovaní nových veterných parkov sa môžu objaviť názory, že zaberajú príliš veľa priestoru oproti iným elektrárňam založených napríklad na fosílnych palivách. Podľa novej štúdie kanadských vedcov sa však ukazuje, že pomer výkon - využitý priestor môže byť omnoho viac naklonený práve v prospech veterných parkov

09. 05. 2024VIAC

 

Veternú energiu naďalej sprevádzajú mýty, ovplyvňujú aj názory obyvateľov

Napriek nedávnym výskumom, ktoré nám ukazovali, že sa vnímanie veternej energie zo strany obyvateľstva postupne obracia k lepšiemu, nám prax ukazuje, že nás ešte stále čaká dlhá cesta k úplnej akceptácii verejnosti.

09. 05. 2024VIAC

 

Väčšina Slovákov je za vyššie využitie vetra, oslabuje aj NIMBY syndróm

nedávneho prieskumu verejnej mienky z dielne agentúry IPSOS, ktorý bol pripravený pre Národnú implementačnú a koordinačnú agentúru, vyplýva, že až približne 70 % percentám obyvateľov sa pozdáva myšlienka výstavby veterných parkov na území Slovenska.

28. 03. 2024VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek