ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
3. jún 2021
Hlučnosť veterných
turbín je jeden z najväčších mýtov
Slovenská vláda sa do roku 2030
zaviazala vybudovať 500 MW nových veterných elektrární. Po 17 rokoch tak má
Slovensko možnosť sa opäť zaradiť k vyspelým západným krajinám,
v ktorých je veterná energetika stálou súčasťou energetického mixu. Okrem
vhodných podmienok pre rozvoj, ktoré bude musieť vytvoriť Vláda SR však bude
budúcnosť veternej energetiky na Slovensku závisieť aj od verejnej mienky.
Veterné turbíny sú opradené mnohými mýtmi, no podľa Slovenskej asociácie
fotovolitckého priemyslu a OZE (SAPI) neexistuje absolútne žiadny dôvod na
obavy, že by mali turbíny negatívny vplyv na kvalitu života obyvateľov, či životné
prostredie.
Hlučnosť a vzdialenosť od ľudských obydlí
Argumentácia aktivistov a odporcov
veterných elektrární sa často opiera o rušivú hlučnosť turbín. Ide
pravdepodobne o najväčší mýtus v zelenej energetike. Každá
budúca elektráreň musí prejsť prísnym schvaľovacím procesom, pri ktorom odborná
komisia hodnotí aj vplyv na človeka a životné prostredie. Jedným
z posudzovaných aspektov je práve hlučnosť, kde výsledná akustická štúdia
zhodnotí, či bude elektráreň spĺňať platné hygienické limity hluku. Podľa
predpisu Ministerstva zdravotníctva SR je prípustná hodnota hluku veternej
elektrárne stanovená na 50 dB cez deň a 45 dB v noci, pričom sa do úvahy berie
aj okolitá hladina hluku, ku ktorej by sa zvuk elektrárne primiešal.
Subjektívne vnímanie hluku
V rámci širšej štúdie[1]
skúmali odborníci v susednom Rakúsku aj postoj dotknutého obyvateľstva
k veterným turbínam. „Ľudia, ktorí s výstavbou súhlasili a na projekte
aj participovali, nevnímali zvuk veterných turbín negatívne. Naopak tí, ktorí
sa s projektom nestotožnili, vnímali zvuk ako rušivý. Na vnímanie zvuku
turbín má teda vplyv aj naša psychika a náš postoj k výstavbe
ovplyvňuje to, ako zvuk vnímame. Napríklad hluk dopravy berieme ako bežnú
súčasť našich životov. Podľa tabuľkových hodnôt pritom pôsobí omnoho
rušivejšie, než zvuk veterných turbín,“ pripomína Lucia Palmanová. „Ako
sa k budúcim stavebným projektom veterných parkov postavia Slováci ukáže až
čas. V SAPI bude pre nás v tomto smere kľúčové, aby medzi
investorom a komunitami obyvateľov prebiehala diskusia a obojstranný záujem
riešiť projekt spoločne,“ uzatvára koordinátorka SAPI pre politiku
OZE.
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk
[1] Kamp a Berg, Health effects related to wind
turbine sound, 2020
Podľa najnovšej správy pokrýva až 7 krajín sveta viac než 99,7 % svojej spotreby elektrickej energie výlučne obnoviteľnými zdrojmi energie. Dve z krajín sú pritom v Európe - do tohto zoznamu sa totiž zaradilo aj Albánsko a Island.
09. 05. 2024VIAC →
Z rozvoja udržateľnej energetiky, vrátane inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, podpory energetickej efektívnosti a zavádzania podporných technológií, môžu čerpať významné benefity nielen súkromné spoločnosti, ale aj samosprávy. Aj preto sú čoraz bežnejšie - ale o nič menej potešujúce - správy o tom, ako slovenské samosprávy podnikajú aktivity posúvajúce svoju energetiku k udržateľnosti.
09. 05. 2024VIAC →
V utorok 16. apríla 2024 si za jeden stôl sadli zástupcovia ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy, firiem a asociácií pôsobiacich v energetike, aby spoločne prediskutovali očakávania a plány Slovenska na ceste k uhlíkovej neutralite.
18. 04. 2024VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek